Akcie, projekty - 2010/11

Škola v prírode

Prišiel dlho očakávaný týždeň školy v prírode. Veľmi sme sa tešili, nemohli sme sa dočkať zbalených kufrov, od mamičiek koláčikov a cestovnej horúčky. Konečne sme sa ocitli na bratislavskej železničnej stanici a túžobne sme vyzerali príchod vlaku.

Škola v prírode sa pre IV. B a VI. A uskutočnila v dňoch 23. – 28.05.2011. Žiarska dolina a hotel Spojár boli pripravené na náš príchod. A aby toho nebolo málo, hneď v prvý deň sme sa po krátkom oddychu po namáhavej ceste vlakom a autobusom z Bratislavy vybrali vraj na oddychovú trojkilometrovú prechádzku po okolí. Niektorým sa možno táto vychádzka hneď nezapáčila, no návrat z nej do pripravených postelí bol úžasný a veľmi pomohol k tomu, že mnohí z nás okamžite zaspali. Hovorí sa, že to, čo sa sníva na novom mieste, sa vraj splní. Ja si z toho sna nepamätám vôbec nič. To znamená, že vari sa mi už všetko splnilo? Ani zďaleka.

Hneď na druhý deň som s kamarátom z izby očakával už ráno o pol siedmej rozcvičku. No dočkali sme sa jej až na tretí deň, teda v stredu, čo sme patrične pani učiteľke aj kvitovali, že nás nehnala von. No neboli sme ani trochu smutní, lebo ten čas v izbe do raňajok sme strávili leňošením.

V utorok šiestaci organizovali športové popoludnie. Bola to vydarená zábava, lebo sme sa vyšantili dosýta. Bol som komentátorom a večer som od komentátorského výkonu už iba šepkal.

V stredu bol kritický deň, lebo – ako som už vyššie povedal – ráno sa začalo rozcvičkou a hneď po raňajkách sme sa mali učiť. Našťastie sme sa učili roly z rozprávky „Cisárove nové šaty.“ Poobede sme sa štverali po okolitých pasienkoch, až sme dorazili k salašu či ranču, ktorých je na Liptove asi dostatok. Ale páčil sa nám, najmä kone i malé koníky. Ani salaš nebol na zahodenie, veď malé občerstvenie po turistickom výkone sme si istotne všetci zaslúžili.

        Vo štvrtok ráno sme navštívili záchranárov horskej služby, ktorí sa nám veľmi zaradovali, lebo nás ochotne začali vyučovať rozličným záchranárskym trikom a kúskom. Podaktorí z nás si robili aj poznámky. Najúžasnejšou bola jazda na Land Roveri po lese. Riadne s nami natriasalo... Poobede sme sa vybrali do Liptovského Mikuláša na nákupy. Večer po návrate sme premiérovo hrali divadlo o cisárových šatách, ktoré vlastne ani šatami neboli. Divadlo malo úspech, no ešte väčší úspech mala opekačka. Špekáčiky sme si vychutnali jedna radosť, veľmi nám chutili najmä preto, že sa pri ohni utužili naše kamarátske vzťahy.

V piatok sme sa už od rána nevedeli dočkať večernej diskotéky. Všetko bolo nachystané, miestnosť vyzdobená, všetci vyfintení, reproduktory na mieste, mohlo sa začať s didžinou. No zrazu, keď sme chceli zapnúť muziku, reproduktory zlyhali. Našťastie dnešná technika dokáže zázraky, a tak sa nám podarilo zohnať nové repárky, no tie pasovali iba do iPod jedného štvrtáka. Ešte šťastie, že bol s nami v škole v prírode. Inakšie by sme diskotéku nemali...

V sobotu sme sa vrátili do Bratislavy, kde nás na bratislavskom železničnom nástupišti čakali naši rodičia.

Škola v prírode je fajn, odporúčam každému zažiť dni bez maminy a ocina.