História školy

Historická fotografia Hlbokej cesty, na ktorej ešte chýba dnes už ikonická budova našej školy

 

Nemecký preklad / Slovenský text: V malebnej časti Bratislavy, medzi Hlbokou cestou a Sokolskou ulicou, stojí nádherná trojposchodová budova v historizujúcom neorománskom a neogotickom slohu s prvkami severskej renesancie, ktorá nesie rukopis architekta Žigmunda Melczera. Jej história siaha do roku 1899, kedy bol na jej mieste položený základný kameň pre novostavbu sirotinca a rímskokatolíckej školy. Pôvodný sirotinec pod menom Štefánia vznikol v roku 1832 na dnes už zaniknutej Valónskej ulici. V roku 1895 sa v ňom otvorila 6-triedna škola. Budova však čoskoro prestala spĺňať kapacitné požiadavky, a preto bolo potrebné postaviť novú. V roku 1900 sa preto sirotinec pod novým menom Mária Ochrana presťahoval do novopostavenej budovy na Hlbokej ceste.

 

Historická fotografia z roku 1899, na ktorej prebieha výstavba budovy

Sirotinec aj vtedajšie vzdelávanie viedli sestry Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, ľudovo nazývané Vincentky, od jeho vzniku až do roku 1950. Sakrálny charakter budovy zdôrazňuje aj mozaika, ktorá je zobrazená nad vstupným portálom. Autorom umeleckej farebnej mozaiky je Károly Lotz. Je na nej zobrazená Panna Mária Ochrankyňa so svätožiarou a po bočných stranách je uvedený latinský nápis: „SUB TUUM PRAESIDUUM CONFUGIMUS“ (Pod tvoju ochranu sa utiekame). Ide o úvodné slová jednej z najstarších modlitieb o Matke Božej, ktorú si môžete vypočuť na tomto odkaze. Celý výjav je vkomponovaný do trojuholníkového štítu. Mozaika prežila aj socialistický režim, a to len vďaka jej zakrytiu dreveným obkladom. Pred očami verejnosti bola teda niekoľko rokov úplne skrytá. Za fasádou, ktorá je od druhého poschodia obložená červenými neomietnutými tehlami, sa nachádzali obytné priestory pre siroty, triedy aj kaplnka. Budova dodnes pôsobí monumentálne, výnimočne a nedá sa prehliadnuť.

 

Mozaika nad vstupom do budovy

 

Dnešná spoločenská miestnosť pôvodne slúžila ako kaplnka

 

Budova vtedajšieho sirotinca a školy na dobovej pohľadnici

História školstva v budove je komplikovanejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Napriek tomu, že vzdelávanie bolo súčasťou sirotinca takmer po celý čas jeho existencie, pre našu súčasnú školu sú významné najmä roky po vzniku Československej republiky v roku 1945. Od tohto času sa dostala katolícka cirkev pod tlak komunistov. Na základe nariadenia vlády (SNR č. 34/1945) boli zoštátnené všetky školy na území Slovenska. Po tomto došlo k zmene funkčnej náplne sirotinca, ktorý sa postupne menil výhradne na školu. V roku 1950 dostali v rámci Akcie R, plánovanej likvidácie ženských rehoľných komunít, výpoveď zo školských služieb všetky rehoľné učiteľky. 29. augusta prišla likvidačná komisia do sirotinca na Hlbokej ceste a pripravenými nákladnými autami odviezla rehoľné sestry do centralizačného kláštora v Ladcoch. Následne boli sestry nútené pracovať v továrňach v českom pohraničí alebo v poľnohospodárstve na štátnych majetkoch. Sirotinec Mária Ochrana týmto definitívne zanikol.

V tomto čase v budove sídlila národná škola (z dnešného pohľadu I. stupeň ZŠ), stredná škola (z dnešného pohľadu II. stupeň ZŠ), ale aj Bulharská škola, ktorá stále existuje, ale dnes už funguje vo vlastných priestoroch. Škola, ktorá v budove sídli dodnes, vznikla v roku 1947. Vychádza z vtedajšej strednej školy, ktorá sa postupnou zmenou školskej sústavy stala plnohodnotnou základnou školou a od školského roku 1953/1954 ostala v budove už len ona. Národná škola, ktorá sa taktiež stala osemročnou základnou školou, sa presťahovala do budovy školy na Čapkovej ulici aj so svojím vtedajším vedením a učiteľským zborom.

 

Náš učiteľský zbor v školskom roku 1976/1977