• The Story Night

        •  

          The Story Night

           

          Tajomná noc na ZŠ Hlboká cesta 4

           

               Once upon a time  there was a witch called Ginny. One day when she was travelling in a small village bus with a little boy Simon, farmer and old lady a bus driver and a very rude conductor amazing things happened to all of them.

          Are you interested? Would you like to find out what had happened ? .....

           

               5.12.2008 - tajomný večer, slnko dávno zapadlo a do školy prichádzajú deti. Nepomýlili sa?

          Veru nie, hrnú sa na prvú Story Night. Noc, ktorá bude v anglickom jazyku. Školou sa rozlieha vzrušenie a očakávanie. Ako mihnutím zázračného prútika sa priestor školy mení na útočisko podivných a neuveriteľných tajomných síl. 35 zvedavých žiakov 4. – 6. ročníkov  priletí na veľké stretnutie fantázie. Blikajúce lampášiky na schodoch zahaľujú chodby do tajomnosti. Zborovňa sa pod zázračnými rukami pedagógov zmenila na nepoznanie. Namiesto učiteľov ich vítajú čarodejnice, na stoloch svietia sviečky, po stenách lezú pavúky, húsenice, netopiere a z knižnice sa rúti vlak a oknom letí obrovské lietadlo. Nik nevie čo sa bude diať.

          Len čo sa žiaci „ malé bytosti ovládajúce svojské čary „ usadili, zjavila sa The Witch Ginny v podaní pani učiteľky G. Mikavej, ktorá prečítala deťom príbeh The Witch and the little village bus od spisovateľky Margaret Stuart Barry.

              Po prečítaní sa rozprúdil riadený rozhovor o čítanom príbehu, práca s textom, čítanie detí a vypracovanie pracovných listoch. Celý rozhovor ako aj odpovede a prezentácie prác sa viedli v anglickom jazyku.

          Okrem čítania rozprávky na deti čakali chutné dobroty pod zub a tvorivé dielničky, kde v skupinkách vyrábali čarodejnícku hlavu z lampy a pripravili si v anglickom jazyku krátke príbehy a opisy svojich strašidielok.

              A aká by to bola Story Night bez „ozajstného strašidla“ ? Deti si vypočuli príbeh o repetentovi Procháskovi, ktorý 4x prepadol zo zemepisu a matematiky a nakoniec sa prepadol aj do pivnice. Odvtedy sa vraj usilovne učí na opravnú skúšku na povale školy. Malí zvedavci sa ho vybrali  hľadať. Na povale školy objavili stôl, starý zemepisný atlas, horiacu sviečku a rozpísaný list rodičom. Duch žiaka Prochásku bol však veľmi plachý a tak, len čo sa na chvíľu zjavil so školskou aktovkou vo dverách, už aj kdesi zmizol. Na povale bubnovali dažďové kvapky a akýsi tieň, či duch  sa pomaly spúšťal na lane a odrazu  sa  prepadol. Podarilo  sa nám  na chodbe zahliadnuť aj Bielu pani, ale zľakla sa detského piskotu. Duchovi Procháskovi sa veru nepodarilo deti vystrašiť, lebo mali čisté svedomie.

              Keď ručičky hodín prekročili 24. hodinu, bol čas ísť spať. Všetci sa premiestnili do spoločenskej miestnosti, bývalej kaplnky. Rozložili karimatky, spacie vaky a unavení, ale spokojní, sa uložili  k spánku. Na dobrú noc im obetavé čarodejnícke pani učiteľky a rodičia Spurní  pustili ešte  detský film v anglickom jazyku.

              Noc trvala krátko. Ranné lúče a mobilné telefóny prebudili spáčov, na ktorých čakali raňajky, ktoré zabezpečili pedagógovia a rodičia. A na záver čakalo na deti milé prekvapenie. Mikuláš, ktorý im za oknom nechal balíčky..

               Celá akcia nočného tvorivého čítania bola mimoriadne vydarená. Vďaka patrí aj rodičom, ktorí pomáhali zrealizovať túto skvelú akciu a všetkým čo sa postarali o občerstvenie a raňajky.

          Čo bolo cieľom tejto tajomnej noci ?

          Vzbudiť v deťoch záujem o čítanie anglických rozprávok, snaha vrátiť sa  ku knihe. Overiť si v praxi používanie anglického jazyka, zdokonaliť sa, spolupracovať, zblížiť žiakov z rôznych ročníkov, upevniť vzťah ku škole a učiteľom.

           

          A čo napísali deti o Story Night ?

          -       Bolo to super

          -       Najviac sa mi páčilo to, že sme si čítali po anglicky a že sme boli na povale školy.

          -       Páčil sa mi účes pani učiteľky Alenky

          -       Story Night bolo super !!!!

          -       Film by mohol byt po slovensky (odpovedáme : veru nemohol, story night je story nigt a tá bude vždy po AJ :o) Sorry )

          -       Páčilo sa mi spanie v spoločenskej miestnosti

          -       Najviac sa mi páčilo na povale, bolo to tam strašidelné všetci kričali a vrieskali.

          -       Jedine čo sa mi nepáčilo, bolo, že pre mňa prišiel ocino skoro. (to skoro bolo ráno o 09,00hod :o))

          -       Páčilo sa mi, ako sme robili hlavy z lámp. Zažila som veľa srandy, páčilo sa mi všetko a chcem ísť aj na budúci rok.

          -       Bolo tam vynikajúce jedlo.

          -       Nepáčilo sa mi, že sme vydýchali vzduch v spoločenskej miestnosti a bolo mi potom veľmi teplo.

          -       Páčilo sa mi VŠETKO

          -       Bol tam super program a učiteľky boli super.

          -       Páčilo sa mi, že som sa mohla prezliecť za čarodejnicu.

          -       Páčilo sa mi, že som bola v zborovni a nepáčilo sa mi, že sme v „posteli“ museli byt ticho.

          -       Najviac sa mi páčil ten príbeh o Ginny a to, že som rozumela.

          -       Bolo to najlepšie na celom svete čo som kedy zažila.

           

          Myslím si, že už netreba viac slov.  Ani jeden z pedagógov  neoľutoval, že venoval predvianočný čas deťom.

           

          Realizačný tím:  

          p. uč. Mikava, p. uč. Pešinová, p. uč. Staudtová, rodičia Spurní,  p. uč. Gosiorovský, p. uč. Silvia Balcová.
           
           
           

          Story Night pohľadom rodiča

          Story Night bola po všetkých stránkach príjemným prekvapením.

          Pri jej príprave – keď som videla s akým nadšením a nasadením sa pani učiteľky Alenka aj Gunda pustili do hľadania témy, vymýšľania aktivít, ktoré by čítanie príbehu doplnili, dotvárania drobností, ktoré pomohli obzvláštniť celú atmosféru školy.

          Pri jej začiatku – kedy bolo vidno, aké množstvo práce učiteľky, pán učiteľ aj deti odviedli. Na každom treťom schode farebný „kahanec“ so sviečkou (vďaka deviatačkam, ktoré oblepili kompótové fľaše slúžiace ako kahance, farebným papierom), na oknách výkresy s tematikou umocňujúcou strašidelnú atmosféru, ozdobený  vchod do zborovne, vnútri farbami žiariace maľby čarodejníc, stonožiek (všetko súčasti príbehu) aj obrovské lietadlo, krásne vymaľovaný pomocný slovník k príbehu aj testíky, spoločenská miestnosť pripravená ako obrovská spálňa, pripravené občerstvenie...

          Počas jej priebehu – ktorý zručne, s vtipom a šarmom riadili a dirigovali dve čarodejnice, pani uciteľky angličtiny. Deti zistili, že s malou podporou dokážu zvládnuť a pochopiť aj pomerne náročný text v angličtine a bez problémov vyplnili pripravené testíky. Že aj za pomerne krátky čas sa dokážu v skupinkách dohodnúť a spoločne vyrobiť strašidelnú hlavu, ktorú napokon tiež predstavili v angličtine. A že napriek únave (ktorú priniesol koniec týždňa aj pokročilý čas), ktorú pomohla rozohnať gitara učiteľky Katky, sa dokázali ešte sústrediť a snažiť.

          A napokon sa deti disciplinovane (na moje prekvapenie) vybrali na obhliadku zákutí školy, kde ich čakali tajomné postavy z jej minulosti...a naozaj nikto z nich neporušil stanovené pravidlá (nekričať, nesvietiť...), vďaka čomu si strašidelné momenty naozaj vychutnali.

          Po jej ukončení – keď som znova bola svedkom veľkého nasadenia učiteliek aj pána učiteľa, ktorí pravideľne a do skorého rána chodili kontrolovať hordu zaspávajúcich (či vystrájajúcich detí), hoci bolo vidno, ako ich samých zmáha únava.

          Čo vnímam ako najväčší prínos Story Night pre deti – upevnenie vzťahu k škole, vnímanie jej priestorov ako „vlastných“ (miesto, ktoré mám rád, lebo je spojené s príjemnými spomienkami, a ktorého zákutia poznám lepšie ako tí ostatní), ďalší krok ku spolupráci so spolužiakmi, hľadanie a nachádzanie kompromisov pri rozhodovaní, spolupráca a zblíženie so staršími žiakmi, zbavenie sa strachu pri prezentácii pred skupinou, posilnenie sebavedomia pri vyjadrovaní sa v angličtine, učenie sa zážitkom, ktoré vďaka tomu nevnímajú ako učenie (a teda ďalšiu možnú záťaž či povinnosť).

          Zároveň je prínosom aj pre mňa ako rodiča zblíženie so školou, učiteľmi, naštartovanie neformálnych vzťahov a som vďačná za to, že škola robí pre deti viac, ako má v učebných osnovách a s otvorenou náručou víta spoluprácu rodičov (čo v dnešnej dobe nie je úplne samozrejmosťou).

          Ako inštruktorka Štúdia zážitku (www.outwardbound.sk) vidím Story Night ako jednu z možných foriem zážitkového vzdelávania a teším sa na ďalšiu spoluprácu so školou aj učiteľmi.

          Možno by pre budúcnosť bolo zaujímavé prepojiť Story Night s relálnou „históriu“ školy – vzhľadom na to, že ide o budovu zo začiakut 20. Storočia, ktorá si prešla mnohými obmenami a jejs teny by asi vedeli rozprávať, bolo by zaujímavé zistiť, aké príbehy sa v nej odohrali a tie využiť v jej nočnom objavovaní.

          Dana Spurná