• Lesenacht

        •  

          Lesenacht – noc škriatka Pumuckla

           

                   V jeden decembrový deň, presne 14.12.2007, v čase stridžích dní, sa čosi zvláštne udialo na základnej škole v Bratislave, na Hlbokej ceste.

          Večer, keď škola mala do tmy pozerať tmavými oknami, celá sa halila v mäkkom svetle sviečok a lámp. Cez bránu prechádzali prikrčené postavy s batohmi. Neboli to žiadni škriatkovia ani bosorky. To niektorí žiaci a panie učiteľky sa rozhodli, že do školy môžu chodiť aj v noci. Je to vraj oveľa väčšia zábava ako počas dňa.

          Tak ako pred rokom, i tento rok, sa všetci tešili na druhý ročník Lesenachtu. Tentokrát to nebola čarodejnica Zuckerguss, ktorá ich sprevádzala celou nocou, ale malý, neposedný škriatok Pumuckl.

           Červenovlasý, pehavý sa usmieval na prichádzajúcich z každého kúta zborovne. Keď si všetci uložili batožinu v spoločenskej miestnosti, ktorá sa premenila na veľkú spálňu, usadili sa vo vianočne vyzdobenej zborovni a čakali na vzácnu návštevu. Než odbila pol deviata hodina, vo dverách sa objavila Frau Szalai, ktorá prišla deťom predstaviť príbehy malého škriatka. Usadila sa na pohovke a v jej rodnej reči, nemčine, ožíval Pumuckl a všetci jeho kamaráti. Dokonca sa vyškieral na deti aj zo stropu miestnosti. Keď skončil príbeh, učiteľky s deťmi debatovali s pani Szalai, popri tom popíjali teplý čajík a jedli dobroty, ktoré pripravili starostliví rodičia a učiteľky. Veru, jedla bolo toľko, že noc sa mohla pretiahnuť aj na týždeň.

          Posilnení a rozdelení do skupiniek, rozbehli sa žiaci po škole hľadať priestor, vhodný na tvorivé dielne. Ich úlohou bolo vytvoriť portrét Pumuckla alebo nacvičiť scénku.

          Pracovali so zápalom a s chuťou. Dielka boli veľmi vydarené a teraz krášlia chodbu školy. Odmenou za ich snahu bola sladkosť. Po tvorivých dielňach na nich čakal malý kvíz. Ani štvrtáci nemali problém čo – to povedať v nemeckom jazyku.

          Konečne nastala polnoc, na ktorú všetci čakali. Počuli už z minulého roku, že na povale školy prebýva duch. Ticho a opatrne kráčali po schodišti. Cestou ich poriadne vystrašila kostra, ktorá sa tajomne na nich škerila. Nocou zaznel zúfalý výkrik. To duch školy unášal pani učiteľku na povalu. Deti nestratili odvahu a vybrali sa ju zachrániť. Čakalo ich však veľké prekvapenie. Na povale nenašli ducha, ale hneď dve strašidlá. Po prvotnom zľaknutí sa im deti potešili a rady sa nechali s nimi odfotografovať.

          Nastal čas ísť spať. Po „nočnej“ hygiene si každý vliezol do svojho spacieho vaku. Spánok neprichádzal hneď a niektorí šepotali ešte dlho po polnoci.

          I tento rok nad nimi bdeli dobré učiteľské „víly“, aby žiadne strašidlo nerušilo nočný kľud.

          Ráno, ešte slnko nevystrčilo lúče, už nastal živý ruch. V zborovni sa prehýbali stoly od všakovakých dobrôt – šuniek, syrov, nátierok, zeleniny, koláčov, chlebíkov. Rozospaté deti zasadli k výdatným raňajkám. Jedli aj tí, ktorí obyčajne pred odchodom do školy doma neraňajkujú.

          Keď sa slniečko usmievalo na celý svet, spokojné deti odchádzali s rodičmi do svojich domovov. Už teraz sa tešia na budúci Lesenacht.

          A čo so zvyšným jedlom, ktoré ostalo?  To mali deti v pondelok na desiatu a ponúkli aj spolužiakom, ktorí na nočnom čítaní nemohli byť.

          Celá akcia bola úspešná vďaka pani učiteľkám Renate Rabelovej, Anne Klimešovej, Renate Chrtianskej , Gabriele Kutakovej, Lucii Tahotnej, Gunde Mikavej  a pomocníčkam – Dominike Čemanovej, Viere Imbergerovej a Márii Ferenčičovej.

          Fotogaléria: http://zshlboka.edupage.org/photos/?photo=album&gallery=48